Príroda na dosah: V ére, keď nebol internet ani mobilné telefóny, mali ľudia viac príležitostí na prechádzky v prírode, turistiku, rybolov alebo pikniky. Bolo to obdobie, keď sa spojenie s prírodou považovalo za bežnú súčasť života.
Prístup k remeslám a domácemu majstrovi: Kutilstvo a ručné práce boli bežnou praxou. Ľudia často vyrábali, opravovali alebo šili veci sami, čo podporovalo kreativitu a sebestačnosť.
Kultúrne tradície: Ľudia viac dodržiavali tradičné zvyky a slávnosti, či už išlo o folklórne festivaly, tradičné jedlá, alebo obliekanie, čo prispievalo k uchovávaniu kultúrneho dedičstva.
Jednoduchší životný štýl: Menej zamerania na konzum a viac dôrazu na udržiavanie rodiny a komunity. Život bol často pokojnejší, menej hektický.
Čas na čítanie a vzdelanie: Bez neustáleho toku informácií cez internet mal čítanie kníh, novín a časopisov dôležité miesto v každodennom živote, čo prispievalo k rozvoju znalostí a záujmov.
RADI SME JEDLI
…ale naše jedlo denne obsahovalo násobky smrteľnej dávky všetkého, čo je teraz na „zakázanom zozname“ fitness guru. O školskej jedálni ani nehovoriac… Ale zázrakom sme prežili… Hoci v kakau neboli vitamíny A, B, C, D a E, volalo sa Bedeko a veľmi sme ho milovali. Pili sme sirup Sobi, vyrobený z koncentrovaného cukru, bez sladidiel! Zrelé ovocie sme si zo stromu obrali sami a bolo mimoriadne zriedkavé, že sme si ho pred konzumáciou umyli.
V TOM ČASE SME BOLI PRIATEĽMI!
Len sme prešli okolo, zazvonili na zvonček a zavolali sme ich, aby si išli zahrať futbal, ping-pong, alebo sa len tak vyblázniť na ulici… Len sme išli, rodičia nás nemuseli nikam voziť a čakať. .. A predsa sme tu.
Veľakrát sme sa bili rôznymi palicami, hádzali po sebe loptičky, ale prežili sme. Škrabance sa zahojili a oči sme si nepovypichovali.
Do hry mohli vstúpiť len tí, ktorí v tom boli dobrí. Tí, ktorí nedokázali kopnúť do lopty, tak neboli zaradení do futbalového tímu a mohli sa buď len pozerať, ako hráme, alebo si nájsť inú hru, iných spoluhráčov.
LÁSKU sme v televízii nepozerali, len sme ju prežívali. Srdce nám po prvom bozku išlo vyskočiť z hrude a cítili sme, že je to niečo krásne, nikto nám to nemusel vopred vysvetľovať!
Ak ma učiteľ postavil do kúta alebo mi dal na zadok, nevolali sme políciu, nezastrelili sme ho a nepovedali sme to ani rodičom. Naučili sme sa základné ľudské hodnoty, pochopili sme a vedeli sme, čo znamená POVINNOSŤ, VINA, POCIT A ZODPOVEDNOSŤ.
Samozrejme, boli sme hrdinovia, čo je pre dnešných mladých ľudí ťažké pochopiť – ak to vôbec chcú pochopiť!
Keď sa na to pozrieme spätne, boli to časy, ktoré mali svoje čaro a hodnoty, ktoré by sme mohli aj dnes čerpať ako inšpiráciu. Máš na mysli niečo konkrétne, o čom by si sa chcela dozvedieť viac? 😊
