„Za mojich čias sme do obchodu nosili mlieko a fľaše na pitie. Obchod ich poslal späť do továrne, kde ich umyli, sterilizovali a znovu naplnili. Používali sme stále tie isté fľaše. Takže sme sa o recykláciu aj tak nestarali…
Do obchodov sme chodili s vlastnými taškami a košíkmi a tie isté sme používali roky. Školské učebnice používame už mnoho rokov. Aby sa nepoškodili, prikryli sme ich sivým papierom. Ale v skutočnosti vtedy nikto nemyslel na ekológiu.”
Pokladníčka sa začervenala, ale stará pani pokračovala.
„Mali sme jeden televízor alebo rádio pre celý dom a niekedy dokonca jeden pre celú dedinu alebo ulicu a obrazovka mala veľkosť vreckovky, nie polovicu kontinentu. Všetko sme pomleli, premiešali a ručne nakrájali. Pri balení krehkých alebo chúlostivých vecí sme použili staré noviny, nie fóliu a polystyrén. Pracovali sme fyzicky, takže sme boli štíhli a zdraví, nesedeli sme celé dni pred obrazovkami, potom sme nejazdili autom do posilňovne a nebežali na elektrickom páse. Ale máš pravdu, o ekológiu sme sa nestarali.“
„Moja generácia prala deťom plienky, pretože neexistovali žiadne jednorazové. Oblečenie sme sušili na šnúrke, nie v sušičkách spotrebúvajúcich elektrinu. Oblečenie sme nosili dlhé roky, až kým sa už nedalo opraviť, nevymieňali sme si oblečenie každú sezónu, pretože vyšlo z módy.”
„Ľudia jazdili autobusmi a vlakmi a deti chodili do školy pešo alebo na bicykli. Nedali sme dve autá do garáže a neurobili sme z matiek 24/7 taxíky. Faktom však je, že ekológia pre nás neexistovala.
Pokladníčka bola jasne červená, keď sa stará pani rozhodla ukončiť svoju prednášku, hoci príkladov by sa dalo nekonečne veľa množiť. Ľudia v rade začali súhlasne prikyvovať hlavami na znak toho, že súhlasia s tým, čo hovorí. Niektorí pridali svoje vlastné postrehy.
Určite sa táto mladá žena naučí nazerať na rôzne trendy či pohľady širšie, ktoré nie sú vždy také jednoznačné, ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať.
Zdieľajte tento príbeh, ak súhlasíte so starou dámou!
