Podľa jej slov sa musí pravidelne vyrovnávať s nepríjemnými poznámkami, výčitkami aj otvorenými urážkami. Zákazníci jej dávajú najavo nespokojnosť so samoobslužným systémom, hoci ona nemá žiadny vplyv na to, koľko bežných pokladníc obchod otvorí.
Najhoršie chvíle nastávajú, keď sa problémy vyskytnú na viacerých miestach súčasne. Zamestnankyňa musí neustále odbiehať od jedného zákazníka k druhému, riešiť technické komplikácie a zároveň zachovať pokoj.
„A vy tam stojíte, snažíte sa pomôcť jednému človeku, medzitým na druhej pokladni niečo pípa, na tretej váha odmieta tovar a štvrtý zákazník už nervózne máva rukami, že čaká príliš dlho. Človek má obsluhovať šesť kás naraz a ešte sa pri tom usmievať. Pritom tie stroje som nevymyslela ja. Ani nerozhodujem o tom, koľko klasických pokladní bude otvorených,“ opísala svoj bežný pracovný deň.
Nejde iba o nadávky. Predavačka upozornila aj na krádeže
Popri pomoci zákazníkom musí zamestnankyňa sledovať aj to, či ľudia skutočne zaplatia za všetko, čo si z predajne odnášajú. Tvrdí, že pokusy o krádež nie sú výnimočné a podľa jej skúseností ich pribúda.
Prekvapuje ju najmä to, že podozrivé správanie nezaznamenáva iba pri ľuďoch, od ktorých by ho možno niekto očakával. Spomína aj upravených, slušne oblečených zákazníkov či ženy s detskými kočíkmi. Keď ich upozorní na nezaplatený tovar, často podľa nej nasledujú výhovorky.
„Keď ich upozorníte, zrazu sa začnú o**by a výhovorky: Veď ja som si to nevšimol. To mi zle navážilo. Odkedy sa u nás navyše menil trestný zákon, mám pocit, že niektorí ľudia stratili akékoľvek zábrany a robia z nás komplet idiotov,“ napísala rozhorčene.
Zmena trestnej legislatívy podľa nej ovplyvnila aj správanie niektorých návštevníkov predajne. Ide však o jej osobný dojem z práce, nie o potvrdený dôkaz, že práve legislatívne úpravy spôsobili nárast krádeží.
Domov odchádza úplne vyčerpaná
Predavačka priznáva, že neustále konflikty a stres sa podpisujú aj na jej psychickej pohode. Namiesto bežnej práce v predajni má často pocit, akoby musela súčasne zastávať úlohu technickej podpory, pokladníčky aj strážnika.
„Niekedy prídem domov a mám toho jednoducho dosť. Človek chce robiť svoju prácu, dostať výplatu a mať pokoj. Nie celý deň počúvať nadávky a hrať sa na policajta,“ uzavrela svoje rozprávanie.
Ozvali sa aj ďalší zamestnanci obchodov
Jej skúsenosť vyvolala diskusiu, do ktorej sa zapojili aj ľudia pracujúci v maloobchode. Viacerí potvrdili, že podobné situácie zažívajú pravidelne a okrem náročných pracovných povinností musia zvládať aj nevhodné správanie zákazníkov.
Svoj pohľad pridala aj diskutujúca Lily Nikola, ktorá pracuje na dvanásťhodinové zmeny. Okrem obsluhy pokladnice má na starosti prijímanie a vybavovanie tovaru, reklamácie či opravy. Často pritom musí všetko zvládnuť sama. Stretáva sa s príjemnými zákazníkmi, no aj s takými, ktorí prichádzajú vyvolávať konflikty, kričia alebo majú nevhodné poznámky.
Problém nie je v strojoch, ale v ľuďoch?
V diskusii sa však objavili aj názory, ktoré samoobslužné pokladnice obhajujú. Jeden z komentujúcich, Daniel, uviedol, že ich využíva pravidelne a klasickým pokladniciam sa už roky vyhýba. Oceňuje predovšetkým to, že nemusí čakať za zákazníkmi s veľkými nákupmi.
Podľa neho nie sú hlavnou príčinou problémov samotné zariadenia, ale správanie ľudí a personálne rozhodnutia obchodných reťazcov. Niektorí zákazníci si podľa jeho názoru vybíjajú frustráciu na zamestnancoch zámerne, aby dali najavo svoj odpor voči samoobslužnému nakupovaniu.
Kritiku smeroval aj na obchodníkov, ktorí podľa neho využívajú automatizáciu na znižovanie personálnych nákladov, hoci zamestnanci potom musia zvládať priveľa povinností naraz. V komentári spomenul aj zodpovednosť štátu a svoje výhrady voči prístupu ku krádežiam.
Príbeh košickej predavačky tak ukazuje aj stránku nakupovania, ktorú zákazníci často nevidia. Kým oni sa pri nefungujúcej pokladnici rozčuľujú niekoľko minút, zamestnanci musia podobné situácie riešiť počas celej zmeny. A hoci samoobslužné pokladnice majú nakupovanie uľahčovať, pre ľudí, ktorí pri nich pracujú, môžu znamenať poriadnu skúšku trpezlivosti.
Zdroj: Nový Čas
