Dni utekajú a všetko je také isté … No čo myslíte, zmenilo sa niečo? To akú ma vidíte, nie som skutočná ja. Poviem vám, kým som. Aj keď podľa toho čo som uviedla, budem asi len ticho sedieť.
Som 10-ročné dievča, ktoré má otca, matku i súrodencov. Veľmi sa ľúbime a podporujeme sa navzájom.
Som 16-ročná pubertiačka s krídlami, ktorá sníva o veľkej láske.
Som 20-ročná mladá žena, ktorej srdce bije rýchlejšie pri pohľade na milovaného muža, ktorý jej sľúbil lásku do konca života.
Som 30-ročná žena a mama, ktorá sa stará o rodinu, ktorá ju potrebuje. Mám bezpečný a šťastný domov.
Som 40-ročná žena, ktorá vidí ako rýchlo jej rastú deti, ale to, čo ich spája bude trvať navždy.
Mám 50 rokov a moje deti už so mnou nežijú, avšak som šťastná so svojim mužom.
Som 60-ročná babka s vnúčatami na kolenách, ale nado mnou už visia tmavé mraky, nakoľko mi umrel môj milovaný manžel.
Keď myslím na budúcnosť, vidím len niečo desivé. Moje deti sú už veľké a majú vlastné životy. Myslím na všetky tie roky, ktoré prešli a o tom, ako veľmi vás milujem. Teraz som stará žena, príroda je neúprosná.
Staroba je zlý vtip. Človek sa cíti osamotený. Telo ochabuje, sila a krása mizne.
Tam, kde niekedy bolo srdce, je teraz kameň. Ale aj napriek všetkému, dievča z minulosti je stále tam.
Moje zdevastované srdce ničia rôzne emócie – ešte aj teraz.
Pamätám si šťastné aj smutné dni. V hlave prežívam znova a znova lásku a dobré chvíle. Myslím na to všetko čo bolo a trvalo krátko. Súhlasím s tým, že nič netrvá večne. Stačí otvoriť oči a pozrieť sa na svet, akoby zajtrajšok už nemal nikdy prísť.
A pred vami stojí krehká a zatrpknutá babička, ktorá mala krásny život.”
Tento príbeh je veľmi emotívny a pravdivý. Ak sa vám páčil, môžete článok zdieľať s vašimi priateľmi, nech si tento príbeh prečítajú aj oni.
ZDROJ: facebook
