Generácia, ktorá vyrastala v 70., 80. či ešte začiatkom 90. rokov, zažila niečo, čo sa už zrejme nebude opakovať. Detstvo bez internetu, mobilov a sociálnych sietí, no dospelosť vo svete, v ktorom bez moderných technológií takmer neurobíme krok. Takzvané Husákove deti tak stoja jednou nohou v analógovej minulosti a druhou v digitálnej súčasnosti.
Pamätáte si ešte na časy, keď ste sa vybrali na výlet s papierovou mapou, telefónne číslo najlepšej kamarátky ste vedeli naspamäť a rodičia netušili, kde presne sa celé popoludnie túlate? Nebolo GPS, WhatsApp ani Google a predsa sme si vedeli poradiť. Mnohé každodenné situácie si vyžadovali viac samostatnosti, trpezlivosti aj vynaliezavosti. Svet sa odvtedy neuveriteľne zmenil. A práve ľudia, ktorí si pamätajú život pred digitálnou revolúciou a zároveň sa dokázali prispôsobiť dnešným technológiám, majú skúsenosť z dvoch úplne odlišných období. Ktoré schopnosti a zážitky sú pre túto generáciu také typické?
Papierová mapa nebola záhadou
Navigácia v aute? Mobil ukazujúci každú odbočku? Na to sme mohli zabudnúť. Pred dlhšou cestou sa vytiahla automapa, našlo sa v nej mesto, cesta aj správna križovatka a išlo sa. Keď sme zablúdili, nezachránil nás hlas z navigácie. Museli sme sa rozhliadnuť, opýtať domácich alebo jednoducho skúsiť inú cestu. Aj preto sme si viac všímali orientačné body. Kostol, benzínka, obchod na rohu či výrazný dom boli často lepšou navigáciou než názvy ulíc.
Článok pokračuje na ďalšej strane…
