Obavy ľudí nie sú vytrhnuté z kontextu. Vojna na Ukrajine, napätie medzi USA a Čínou, konflikty na Blízkom východe či rastúce kybernetické útoky vytvárajú pocit, že svet vstupuje do novej éry neistoty. Odborníci síce zdôrazňujú, že tretia svetová vojna nie je nevyhnutná, no riziko je vyššie než v predchádzajúcich desaťročiach.
Či sa konfliktu dá vyhnúť, bude závisieť od rozhodnutí lídrov, od schopnosti krajín spolupracovať – a aj od toho, či verejnosť pochopí, že bezpečnosť niečo stojí.
Rusko a Ukrajina: vojna, ktorá mení Európu
Vojna na Ukrajine pokračuje už štvrtý rok a jej dynamika sa mení len pomaly. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nedávno uviedol, že ruské jednotky nedokázali splniť svoje strategické ciele a budú mať problém dosiahnuť plánované postupy .
Frontová línia zostáva dlhodobo stabilná, no boje sú intenzívne. Rusko sa snaží upevniť kontrolu nad východom Ukrajiny a zároveň využívať svoje medzinárodné partnerstvá, najmä s Iránom, ktorý mu poskytuje drony a vojenskú technológiu.
Európa medzitým zvyšuje výdavky na obranu na úroveň, aká tu nebola desaťročia. Vojna zasiahla energetiku, ekonomiku aj politiku – a jej koniec je stále v nedohľadne.
Irán a Blízky východ: eskalácia, ktorá presahuje región
Koncom februára 2026 došlo k zásadnej eskalácii napätia medzi USA, Izraelom a Iránom. Koordinované útoky USA a Izraela na iránske ciele zásadne zmenili mocenskú rovnováhu v regióne a vyvolali okamžitú iránsku odvetu .
Irán reagoval raketovými útokmi a aktivizáciou svojich spojeneckých milícií v Iraku, Sýrii a Libanone. Situácia sa rýchlo stala medzinárodným problémom, pretože:
- USA posilnili svoje sily v Perzskom zálive,
- Izrael je v stave najvyššej pohotovosti,
- Rusko sa snaží vystupovať ako diplomatický hráč, aby posilnilo svoj vplyv v regióne.
Podľa viacerých analytikov má táto eskalácia priamy dopad aj na vojnu na Ukrajine, keďže Rusko a Irán sú strategickí partneri a dianie na Blízkom východe ovplyvňuje ich možnosti spolupráce .
Ďalšie ohniská napätia: svet plný malých, ale nebezpečných vojen
Podľa globálnych konfliktových máp a medzinárodných monitorovacích organizácií prebieha vo svete viac než 70 aktívnych konfliktov a desiatky ďalších sú v stave zvýšeného rizika eskalácie .
Afganistan a Pakistan
Na hraniciach prebiehajú boje medzi pakistanskou armádou a militantnými skupinami. Situácia je nestabilná a má humanitárne dôsledky.
India a región Kašmíru
Napätie medzi Indiou a Pakistanom pretrváva, pričom v roku 2026 došlo k viacerým incidentom na hraniciach, ktoré zvyšujú riziko širšieho konfliktu .
Afrika
Sudán, Etiópia, Kongo a región Sahelu sú dejiskom ozbrojených bojov, ktoré spôsobujú masové presuny obyvateľstva a humanitárne krízy.
Indo-Pacifik
Rivalita medzi USA a Čínou sa prehlbuje, najmä v súvislosti s Taiwanom. Ide o jeden z najcitlivejších bodov svetovej bezpečnosti.
Prepojený svet, prepojené riziká
To, čo robí dnešnú situáciu mimoriadne nebezpečnou, nie je len počet konfliktov, ale ich vzájomná prepojenosť. Eskalácia v jednom regióne môže oslabiť pozornosť veľmocí inde, čo vytvára priestor pre ďalšie agresívne kroky.
- Konflikt v Iráne ovplyvňuje vojnu na Ukrajine.
- Napätie v Ázii ovplyvňuje globálnu ekonomiku a dodávateľské reťazce.
- Kybernetické útoky sa stali každodennou súčasťou konfliktov a zasahujú aj krajiny, ktoré nie sú priamo vo vojne.
Svet sa tak ocitá v stave, ktorý odborníci opisujú ako „globálnu nestabilitu s regionálnymi ohniskami“, nie ako tretiu svetovú vojnu – no riziko eskalácie je najvyššie za posledné desaťročia.
Kam smerujeme?
Konflikty v roku 2026 ukazujú, že svet sa nachádza v období, kde diplomacia slabne, veľmoci sledujú vlastné záujmy a regionálne vojny majú globálne dôsledky.
Hoci nejde o celosvetový konflikt, kombinácia vojny na Ukrajine, eskalácie s Iránom a napätia v Ázii vytvára prostredie, v ktorom je budúcnosť neistá.
