Skladanie slávnostného sľubu iskier a pionierov bola celospoločenská udalosť. Dnes sa tomu snáď vyrovná len cirkevná slávnosť birmovky, alebo prvého prijímania. Každá doba má svoje čaro. Aj za čias socializmu bolo možné chodiť na náboženstvo, prejsť krstom, na sväté prijímanie či absolvovať birmovku a pretrváva to až do súčasnosti, ale dnes sa už nikto nestane ani iskrou ani pionierom. Iskry aj pionieri mali svoje piesne, ktoré sa učili na hodinách hudobnej výchovy i spievali si ich.
Iskra jasná
Cesta do Pioniera viedla najskôr cez obdobie Jisker. To boli takí pionieri – čakatelia. Ich úlohou bolo plniť úlohy a získavať napríklad múdru sovu, usilovnú včeličku, šikovného psíka, mrštnú mačičku. Všetko bolo podmienené sľubom, na ktorý boli pozvaní rodinní príslušníci a bol slávnostným aktom v rámci školy. Kto by si nespomenul na jeho znenie?
„Sľubujem dnes predo všetkými, ako iskra jasná,
chcem žiť pre svoju krásnu krajinu, aby bola šťastná.“
Po splnení úloh bola iskra čakateľom na to, aby sa z nej stal pionier/ka. K tomu dochádzalo zhruba v 9 rokoch dieťaťa – teda v 3. triede.
Tábory ako verný sprievodca prázdnin
Pionierske tábory boli väčšinou detskými tábormi, aké je možné vidieť aj inde na svete. Avšak ideológia (a hlavne vedúci, ktorí jej boli zasiahnutí) si žiadala svoje. Niekedy išlo o úsmevné príhody, inokedy s trpkou príchuťou.
Ak išlo o druhý prípad, potom väčšinou bol problém v tom, že pionierske tábory s ich niekedy vojenskou disciplínou vychytanou do najmenších detailov a bezohľadnou k vekovým zvláštnostiam detí, privádzali pioniermi až k plaču. Nie každý totiž zbožňoval každodenné ranné nástupy, dopoludňajšie a popoludňajšie zamestnanie, skoré večierky. A keď sa to podporilo zapálenými súdruhmi a súdružkami, čo sa snažili na deťoch podpísať ideologicky, odpor sa dal pochopiť.
Marxizmus-leninizmus
Snaha „nalejť“ do nebohých školákov trochu základov marxizmu-leninizmu a ďalších podobne záživných tém mala za následok, že vychovať z detí zaprisahaných zväzákov a neskôr „komunistov“ nebolo len tak jednoduché. Napriek tomu to nie všetci zaujatí dospelí nepodceňovali a robili, čo bolo v ich silách. Ideológia sa tak premietala aj do orientačných závodov alebo takzvaných chodníkov odvahy či pochodovej hry nazývanej šípkovaná. Na posilnenie svetového mieru pritom nechýbali ani budovateľské piesne. Tie sa niesli koľkokrát údolím alebo v blízkosti lesa aj pri táborovom ohni.
Mnohé pionierske tábory mali aj ďalšie špecifiká. Na zocelenie (nielen) „Husákových“ detí (deti narodené v 70. a 80. rokoch, pozn. red.) sa organizovali napríklad aj celodenné výlety. Bez ohľadu na počasie, takže pokojne aj keď lialo ako z kanvy. Obľúbené u niektorých (zrejme trochu sadistických) súdruhov vedúcich boli tiež rôzne „super“ hry, ako hľadanie zemljanky s partizánmi. Všetko ideálne s deťmi v krojoch – v tomto popisovanom prípade v kroji so zelenou khaki košeľou a pionierskou šatkou, hnedými alebo zelenými nohavicami či kraťasmi (s nápisom na pracke opasku: Vždy pripravený!).
Najlepšie šli do Arteku
Dnes už sa menej vie, že existovali dokonca medzinárodné pionierske tábory, takže deti z iných štátov, teda pochopiteľne tých ideologicky spriaznených, mierili k nám. Ale na oplátku deti z Československa zase jazdili do zahraničia.
Vrcholom pre všetkých uvedomelých pionierov z ČSSR boli tábory v ZSSR. Práve v Sovietskom zväze sa nachádzalo miesto, ktoré sa v tomto ohľade stalo legendou. Jednalo sa o Artek na Kryme, kde sa pionierske dostaveníčka konali od roku 1925 a zúčastnili sa ich milióny detí z celého východného bloku
zdroj: styl.instory.cz
