Pán Miklós je starší pán a žil šťastne na vidieku so svojou milovanou ženou, mali malý dom a hospodárstvo a boli veľmi spokojní. Potom ale jeho žena bohužiaľ zomrela a muž už bol príliš starý na to, aby sa o hospodárstvo sám postaral.
Mal ale syna, ktorý mal už vlastnú rodinu, ženu a malého syna Csabiho. Synovým zámerom bolo dať otca do niektorého z domovov pre seniorov alebo do opatrovateľského domu, nemali však na poplatok za prijatie a na pravidelné platby za pobyt dostatočné prostriedky.
Domček bol teda predaný a oni Miklósa vzali bez nejakého pocitu radosti k sebe do bytu. Ani Miklós sa v ich byte necítil práve dobre. Sužovali ho zdravotné problémy, ktoré bývajú typické pre jeho rovesníkov: trpel bolesťami kĺbov, a to najmä pri zmenách počasia, a mal tiež problémy so sluchom.
Navyše Miklósovi sa cnelo po svojej záhrade a voľnosti, ktorú mu poskytoval život na vidieku. Bol zvyknutý na priestor a teraz sa musel tiesniť v malom byte, a navyše s príbuznými, ktorí mu dávali najavo, že je im na obtiaž. Cítil sa sám. Niekoľkokrát za deň vyšiel na chodbu, aby si v pokoji vyfajčil cigaretu, a niekedy sa dal do reči aj so susedom, ktorému sa zveril, že je nešťastný.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
