„Minulý týždeň som sa zastavil v pekárni, aby som si kúpil niečo na raňajky. Keď som jedol v aute, všimol som si bezdomovca sediaceho na chodníku so psom.
V ruke držal špinavý kus kartónu, na ktorom bolo veľkými písmenami napísané, že žiada peniaze alebo nejaké jedlo pre seba a svojho psa. Vyzeral ako človek, s ktorým život zaobchádzal tým najhorším, najkrutejším možným spôsobom.
Pokiaľ som sa na to pozeral, nikto z okoloidúcich sa nezastavil, aby mu niečo dal. Ale nebol sklamaný. S kartónom v ruke a psom vedľa seba trpezlivo sedel na tom istom mieste, neviditeľný pre zvyšok sveta. Keď som dojedol raňajky, rozhodol som sa, že sa vrátim do pekárne po ďalšie syrové koláče a bochník chleba.
Cestou von som sa vrátil k autu po vrecko granúl, ktoré som kúpil pre svojho psa. Potom som pristúpil k bezdomovcovi, aby som mu ich dal.
Článok pokračuje na ďalšej strane.
